Predstavujeme vám medovku lekársku- rastlinu s citrónovou arómou

Lemonka, marulka, madlinka, matka, melisa, včelanka, rojovník, včelník, medň, matočina, dúbravník, či citrónová zelina sú ľudové pomenovania pre medovku lekársku. Bola obľúbenou bylinou už v minulosti. Aj to je asi jeden z dôvodov, prečo dnes poznáme toľko názvov pre túto výzorom nenápadnú rastlinku.

V dávnej minulosti bola zasvätená bohyni Mesiaca a lovu Diane, pretože sa verilo, že má vplyv na plodnosť. Pridávala sa do pečiva a vína, ktoré sa používali na magické rituály. Kvety medovky sa máčali vo víne a používali ako nápoj lásky. Naši starovekí predkovia mali zase medovku v úcte, pretože verili, že odháňa od dvier zlých duchov, preto ju vysádzali pred svoje obydlia. V stredoveku medovka dostala ďalšie „čarovné“ schopnosti- privolávala lásku, či zabraňovala plešateniu. V novoveku je príjemne voňavou ozdobou záhrad, pomocníkom v kuchyni, ale aj liečivom.

Medovka je trváca bylinka. Obľubuje pôdy bohaté na živiny a slnečné stanoviská, nakoľko je na slnko zvyknutá z domova. Pochádza z južnej Európy, z oblasti Stredomoria, odkiaľ sa rozšírila do ostatných krajín. Do strednej Európy ju v 13.storočí zrejme priniesli mnísi karmelitáni.

Medovka patrí do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae). Často sa zamieňa s niektorými ďalšími druhmi z tejto čeľade, ľahko ju však možno rozoznať na základe charakteristickej citrónovej vône. Liečivé sú listy a vňať, tie sa aj zbierajú, ale je dôležité, aby sa zberali vždy na začiatku kvitnutia. Pokiaľ  sa nedodrží odporúčané obdobie zberu, rastlinka má nepríjemný pach.

Z husto rozkonáreného podzemku vyrastá 30-90cm vysoká, štvorhranná, žliazkato- chlpatá stonka, ktorá sa rozkonáruje. Z nej vyrastajú vajcovité, vráskavé, križmo protistojné vrúbkovano-pílovité listy tmavozelenej farby s výraznou žilnatinou. Dolné listy majú dlhú stopku, horné krátku. V pazuchách horných listov sa vyvíjajú obojpohlavné drobné pyskaté kvety s bledomodrou alebo svetložltou korunou. Kvitne od júla do augusta.  Plody sú tvrdky s lesklými tmavohnedými semenami s bielou špičkou slzičkového tvaru dlhé asi 1mm.  Obsahuje éterický olej- hlavné zložky sú citral, citronelai, triesloviny, horčiny, živicu a iné látky.

Starí Rimania medovku prezývali apiastrum- hviezda včiel. Aj latinský botanický názov dostala táto rastlinka podľa včiel (grécke melissa = včela), ktoré ju zbožňujú. Včelám totiž poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu.  Včelári túto vlastnosť využívali a zavesovali ju k úľom, aby im ich do nich prilákala. No a hovorí sa aj, že včely neuštipnú nikoho, kto ju má pri sebe.