Čo vlastne jedli naši predkovia v stredoveku?

Čo vlastne jedli naši predkovia počas nekonečných storočí bez supermarketov a transkontinentálnej dopravy potravín, vo svete bez vákuovo balených polotovarov a potravinárskeho priemyslu?

V predošlom článku sme sa zoznámili s rôznymi, neraz prapodivnými druhmi múky používanými ešte pred niekoľkými generáciami. V tomto článku sa v dobových súvislostiach pozrieme na ďalšie zdroje potravín konzumovaných od stredoveku až cca do prvých desaťročí 20. storočia. Okrem už popísaných obilnín naši predkovia konzumovali aj ovocie, zeleninu, hríby, vajíčka a mlieko, vyrábali si rastlinné oleje, med a cukor. Doplnkovo a zrejme pomerne zriedkavo jedli tiež rôzne druhy mäsa.

Ovocie

Ľud predovšetkým oberal divo rastúce ovocie – žiadna plánka v dosahu nebola ponechaná bez dôkladného zberu a využitia cennej úrody. Okrem nám známeho ovocia si stredoveký ľud cenil aj plody drienok, dráčov alebo mukyne. Zberala sa jarabina, divý egreš, šípky a tŕnky, plané jablká a hrušky. Lesné jahody sa zajedali chlebom a zapíjali mliekom, varil sa černicový lekvár, čučoriedkový sirup (ale aj čučoriedková omáčka), zavárali sa brusnice a kľukva, naplno sa v kuchyniach  využívali lesné maliny. Vysoko sa cenili vlašské  a lieskové orechy. Postupne pribúdali aj slivky, čerešne, višne, neskôr marhule a broskyne, v južnejších oblastiach figy. Ovocie sa spracovávalo prevažne sušením, používalo sa pri výrobe lekváru či alkoholu, a pre nás možno dosť netypicky aj pri varení polievok.

Zelenina

Stredoveký ľud mal k dispozícii najmä divé odrody dnes známych druhov zeleniny – vysoko si však cenil mladú žihľavu ako dostupnú, výživnú a zároveň liečivú súčasť každodennej stravy. Nielen v čase pôstu sa v zozname potravín ocitli listy štiavu kyslého či lobody. V strave nesmela chýbať cibuľa ani cesnak, postupne pribudli aj strukoviny, uhorky, tekvica, rajčiny, paprika. Dôležitým základom stravy bola kapusta a najmä repa (kvaka), pripravovaná mnohými spôsobmi (varením, pečením, nakladaním). Stále významnejšou kŕmnou plodinou ale aj potravinou sa stávali zemiaky, pestované už v 19. storočí aj na priemyselné účely – výrobu škrobu a alkoholu. Časom sa rozšírilo pestovanie karfiolu, kalerábu, špenátu, kelu, zeleru...

Mlieko, vajcia, domáce rastlinné oleje a cukor

Kravské, ovčie a kozie mlieko bolo základom prežitia a surovinou pre celé spektrum mliečnych výrobkov – masla, tvarohu, cmaru, srvátky, bryndze, rôznych druhov syra, ale aj mliečnych polievok. Pre svoju nenáročnosť a vysokú úžitkovosť boli sliepky nosnice a ich vajíčka nepostrádateľnou súčasťou každého gazdovského dvora. Z dnešného pohľadu je neuveriteľné, že stredoveký ľud si vyrábal lisovaním aj rastlinné oleje – z lieskových orechov, bukvíc, konope, ľanu, repky, slnečnice, maku... Cukor a sirup sa získaval z javorovej, klenovej, višňovej, bukovej či brezovej miazgy, neskôr najmä z cukrovej repy.

A keď nebolo čo jesť?

Na rozdiel od nás, stredoveký ľud vedel zužitkovať takmer všetko. Varili si polievky a prívarky z listov púpavy, podbeľa či chrenu, dokonca aj z listov bodliakov. Pripravovali si z nich aj rôzne šaláty – na ten účel využili aj listy divého cesnaku, žeruchy, štiavu, čakanky, potočnice a ďalších divých rastlín. O ľudovej vynaliezavosti pri výrobe múky z núdzových zdrojov sme už písali v predošlom článku.