Zdravý špenát zo záhradky

Hoci väčšina z nás pozná špenát z mrazených kociek obchodov a supermarketov, dopestovať ho vo vlastnej záhrade vôbec nie je ťažké. Navyše jedlá z neho sú oveľa chutnejšie a výživnejšie. Môžeme ho použiť do lasagní, palaciniek alebo ako dusenú prílohu na masle k mäsu a podobne. Ak sa na jeho pestovanie odhodláte, uvidíte, že príjemne oživí a spestrí aj váš jedálniček.

Pestovanie špenátu

Pôda

Špenát obľubuje piesočnato-hlinité, humózne a živinami zásobené pôdy. Neznáša kyslé pôdy, preto je dobré ich pred pestovaním špenátu upravovať vápnením. Optimálne sú zásadité pôdy s pH 6,5-7,5.

Teplota

Listový špenát je chladnomilným druhom zeleniny, preto mu neveľmi svedčia vysoké teploty a dlhé letné dni. Špenát je mimoriadne odolný voči nízkym teplotám. Osivo klíči už pri 3-4˚C a vo vlhkej studenej pôde nehnije. Mladé rastliny v dobe klíčnych listov znesú aj krátkodobé mrazy do -8˚C. Optimálna teplota na pestovanie je 15-18˚C.

Jarný výsev

Najideálnejšie je vysievať špenát hneď, keď pôda obschne a dá sa pripraviť, často už koncom februára, najneskôr začiatkom apríla. Z neskoršej jarnej sejby predčasne vybieha do kvetu, pretože sa vegetácia posúva do obdobia dlhého dňa. Je dobré ho vysievať na mierne zatienený záhon, aby sa zmiernili horúčavy a nadmerné vysychanie pôdy. Osivo sejeme do riadkov vzdialených 15-30 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5-3 cm, do hĺbky 3-4 cm. Semená vyklíčia do 6 dní a vzídu do 2 týždňov od sejby.

Jesenný výsev

Špenát pre jesenný zber sa môže siať od polovice augusta do polovice septembra. Úrodu z neho zberáme potom koncom septembra až do príchodu mrazov. Na jesenné pestovanie vyberáme odrody, ktoré nevybiehajú do kvetu.

Výsev na prezimovanie

Na prezimovanie špenát sejeme medzi 10. a 20. septembrom. Aby bolo pestovanie úspešné je potrebné vybrať odrody mrazuvzdorné s vysokou odolnosťou proti plesni špenátovej. Do príchodu mrazov sa porast dobre zapojí a bez problémov prezimuje. Ak nestihneme sejbu do konca septembra, môžeme špenát vysiať ešte v druhej polovici novembra za priaznivých podmienok, samozrejme. Osivo tak do príchodu zimy napučí, v tomto stave prezimuje a vzíde skoro na jar. Na prezimovanie vysievame dvojnásobné množstvo osiva, ako pri ostatných termínoch pestovania.

Zálievka, hnojenie a pletie buriny

Na dobrý rast špenát potrebuje vlahu a živiny. Hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé. Celkom dobre reaguje na hnojenie dusíkom, pozor však na nadmerné dávky spôsobujúce zvýšenú kumuláciu dusičnanov v listoch.

Špenát má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu. To je aj dôvod prečo je náročný na vlahu. Pokiaľ špenát nemá dosť vlahy, vytvára málo listov, ktoré sú navyše aj horšej kvality. Sucho ďalej podporuje predčasné vybiehanie do kvetu. Záhon zavlažujeme pravidelne tak, aby bol stále aspoň mierne vlhký. Vhodné je výsev zakryť bielou netkanou textíliou.

Počas vegetácie sa snažíme udržiavať porast bez burín, pretože špenátu berie vodu aj živiny. Treba však dávať pozor, pretože, ako sme už spomínali, špenát má korienky tesne pod povrchom pôdy.

Zber

Zberáme prízemnú ružicu listov hneď, ako rastliny vytvoria 5-6 listov. Najvhodnejšie obdobie je za sucha, najlepšie ráno po rose, pretože listy rýchlo vädnú alebo sa zaparia. Zberať špenát otrhávaním listov nie je vhodné. Odrezávajú sa celé rastliny pod najspodnejšími listami nožom. Tým porast prerieďujeme a umožňujeme slabším rastlinkám dorásť. Listy majú byť svieže, zelené. Nemôžu byť žltkasté, zaparené, nahnité alebo ohlodané škodcami. Zber trvá až dovtedy, kým špenát nevybieha do kvetu. Totiž, ak špenát začne kvitnúť, tak by sa už nemal spotrebovávať, pretože s kvetmi stráca chuť a tuhne.

Skladovanie

Zrezaný špenát nie je vhodné dlho skladovať. Aj v chladničke si uchová dobrú kvalitu maximálne 5 dní. Naopak je dobré nechať ho zamraziť, aby si uchoval svoj bohatý zoznam vitamínov. Pred zmrazením ho poumývajte a na malú chvíľku ho ponorte do vriacej vody. Musí to byť naozaj len pár sekúnd, maximálne pol minúty. Po vytiahnutí ho hneď ponorte do studenej vody, znova na pár sekúnd. Potom nechajte špenát poriadne odkvapkať a môžete začať so zmrazovaním. Môžete ho dať priamo do vrecúšok, ale lepšia možnosť je poukladať ho do nádobiek, ideálne formičiek na ľad.

Tipy

• Semienka podporíme v klíčení, keď ich pred výsevom namočíme a necháme 24 hodín v chladničke. Takto upravené semená však už po vysiatí nesmú uschnúť.
• Pokiaľ špenát nenarastie, má pôda asi málo živín a preto je dobré zem ešte pohnojiť a pravidelne ju zbavovať buriny.
• Špenát neumiestňujte tam, kde ste predchádzajúci rok pestovali zemiaky.
• Najlepšie sa mu darí s mrkvou a jahodami, naopak v susedstve nemá rád karfiol a reďkovky.