Skladovanie zeleniny 2 - koreňová zelenina

Skladovanie tvorí bodku za každoročnou záhradkárskou sezónou. Je to tá posledná vec, ktorú so svojou úrodou urobíte. Okrem konzumácie samozrejme J Prednedávnom  sme si povedali, ako uskladňovať zemiaky a hlúbovú zeleninu.  Dnes prišiel rad na inú veľkú skupinu zeleniny – koreňovú. Zberať by sme ju mali až pred prvými mrazmi. Treba ju zbaviť vňatky a nechaj obschnúť. Skoro pozbierané korene sú totiž menej trvácne. Skladovať ju môžeme v debničkách vystlaných polystyrénom alebo v piesku. Zeleninu do neho vkladáme skoro celú, trčí z neho len vrchná časť spolu s vňaťovým srdiečkom.

Mrkva

Pri vyššej teplote skladovania je mrkva náchylná na vädnutie, vyrastanie či choroby. Skladujeme ju teda pri zhruba 1°C. Nižšie ani vyššie teploty nie sú vhodné, pretože napríklad už pri 2°C začína rašiť. Pred vädnutím ju môžeme uchrániť prikrytím fóliou alebo celkovým zasypaním v piesku. Skladujeme ju samostatne alebo s inou koreňovou zeleninou, určite však nie s ovocím! Z ovocia sa uvoľňuje etylén, vplyvom ktorého by nám mrkvička zhorkla.

Nechať mrkvu v záhrade?

Iný spôsob, ako mrkvu uskladniť, je nechať ju v záhone. Treba z nej len tesne pri zemi odrezať všetku zvädnutú vňatku a prikryť ju hrubou vrstvou lístia a rašeliny. Potom si z nej hocikedy môžete odoberať, stačí len odstrániť časť ochrannej vrstvy. Báť sa nemusíte ani dažďu. Ten vašu „prikrývku“ len zosilní a tým bude mrkva viac chránená.

Petržlen a repa

Petržlen skladujeme presne tak isto ako mrkvu. Jediným rozdielom je, že ho môžeme zberať ešte neskôr ako mrkvu. V zemi však nesmie ostať až do mrazov, iba ak by ste sa ho rozhodli nechať zimovať v záhone, tak ako je spomenuté už vyššie pri mrkve. Repa je na rozdiel od mrkvy a petržlenu veľmi ťažko uskladniteľná, pretože je náchylná na namrznutie. Treba si preto dávať pozor na teplotu, v akej ju skladujeme. Vhodné je skladovať len menšie kusy repy.

Zeler, kaleráb a chren

Zeler zo zemi vyberieme, očistíme a vňať z neho vykrútime. Korienky skrátime na zhruba 3 cm a ukladáme do piesku alebo do debničiek. Zeler by sa mal po zbere čo najrýchlejšie schladiť, na koľko ešte mesiac po zbere veľmi intenzívne dýcha, kvôli čomu stráca hmotnosť (až do 5%). Schladenie zníži intenzitu dýchania a straty sú menšie. Kaleráb sa skladuje tak ako zeler, v debničkách alebo piesku. Na uskladnenie je skutočne nenáročný, pri teplote okolo 0°C vydrží päť až šesť mesiacov. Skladuje sa iba hlávka, bez listov a koreňov. Jediným problémom môže byť zdrevnatenie, preto ej najlepšie skladovať odrody ako napr. nedrevnatenú bielu odrodu Gigant alebo modré odrody. Chren zvládne prezimovať aj na poli, no jeho uskladnenie nie je náročné ani doma. Stačí odstrániť vňať a uložiť do piesku. Na nechladenom mieste vysychá a stráca arómu. Maličké korienky si môžeme odložiť a použiť ako odrezky na ďalšiu sezónu. 

Cibuľa a cesnak

Cesnak aj cibuľu dáme hneď po zbere pred uskladnením vysušiť. Na rozdiel od ostatných druhov zeleniny ich skladujeme na suchom mieste. Menšie kúsky môžu byť zavesené vo vencoch, zvyšok porozkladáme na povale do vrstvy slamy. Vlhké pivnice pre tieto druhy zeleniny nie sú vhodné, pretože znášajú vlhkosť len okolo 60 – 70% (mrkva alebo zemiaky okolo 90%). Jediný rozdiel medzi cibuľou a cesnakom je ten, že cesnak zberáme trošku skôr. Pri neskoršom zbere sa ľahšie uvoľňujú strúčiky a cesnak sa môže skôr pokaziť.

Pozor na dusík

Ak chceme dlhodobo skladovať, nemali by sme plodiny veľmi prehnojiť dusíkom. Aby sme pôdu optimálne prekyslili a zabezpečili priebeh všetkých fyziologických funkcií v rastlinkách, musíme ich zásobiť vápnikom, fosforom a horčíkom. Draslík zas zabezpečuje lepšiu skladovateľnosť. Vplyv na odolnosť voči skladovým chorobám má aj samotné sadenie. Striedate plodiny na hriadkach? Napríklad taká cibuľa je lepšie uskladniteľná vtedy, ak ju pestujeme na hriadke s trojročnou prestávkou. Samozrejme, hriadku netreba nechať celoročne prázdnu, len na nej nevysádzať stále to isté.

Aké sú vaše uskladňovacie tipy alebo výstrahy? :)