Funkčné potraviny (fortifikované potraviny) máme príležitostne na tanieri už pekných pár rokov. A patrí im budúcnosť.
Funkčné potraviny sú v podstate klasické potraviny obohatené vo výrobe o prídavok zdraviu prospešných zložiek. Do takýchto potravín výrobca pridáva napríklad esenciálne mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a antioxidanty, vápnik a ďalšie minerálne látky, užitočné probiotické baktérie a pod. Typickými funkčnými potravinami sú niektoré rastlinné nátierkové tuky, kyslomliečne výrobky, cereálie, ale aj kuchynská soľ s prídavkom jódu a fluóru. Medzi funkčné potraviny však možno zaradiť aj tie, ktorým naopak výrobca niektorú zložku cielene odobral. Príkladom sú bezlepkové potraviny.
Po celé stáročia trápili európsku populáciu zdravotné problémy ako krivica či struma s katastrofálnymi následkami pre postihnutých jedincov. Už v prvej polovici 20. storočia vznikli snahy o tzv. fortifikáciu potravín, teda o ich cielené obohatenie o zložky, ktoré by týmto ochoreniam pomáhali predchádzať. Nedostatok jódu (ktorého dôsledkom je struma) sa vyriešil pridaním jódu do kuchynskej soli. Vitamín D pridávaný do mlieka pomohol eliminovať problémy s detskou krivicou. V ďalších rokoch začali niektorí výrobcovia pridávať do múky kyselinu listovú, do detskej výživy hydrolyzované bielkoviny a pod.
Je úprava “klasických” potravín na funkčné potraviny potrebná aj dnes? Správne “doladené” potraviny pomáhajú posilňovať imunitu, sú prevenciou pred určitými ochoreniami, napomáhajú nám k zdraviu, fyzickej a psychickej pohode. Soľ s prídavkom jódu zachránila azda milióny životov. Prídavok vitamínov A a D pomohol margarínom zvýšiť svoju nutričnú hodnotu. Fortifikácia potravín umožňuje výrobcom navrátiť do potravín cenné vitamíny či minerály zničené ich priemyselným spracovaním. Pri nákupoch potravín v obchodných reťazcoch (na ktoré je väčšina našej populácie odkázaná) je určite dobré, že je konkrétny výrobok obohatený o antioxidanty alebo obsahuje pridané “priateľské” črevné baktérie.
Funkčné potraviny však nikdy nenahradia poctivú malovýrobu alebo domácu výrobu potravín, sú len doplnkom prirodzenej stravy. Často sú terčom kritiky najmä preto, že obohatenie konkrétnej potraviny je vlastne umelý zásah do jej prirodzených vlastností. Navyše takýto postup umožňuje veľkovýrobcom potravín pokračovať v priemyselných spracovateľských postupoch, pri ktorých potravinárska surovina časť svojho jedinečného zloženia (a prirodzenej výživovej hodnoty) najprv stratí.
Otázkou je, či ľudstvo so svojim sklonom k chybnej interpretácii faktov skutočne dokáže takéto zásahy do obsahu a zloženia potravín realizovať správne? Funkčné potraviny úspešne presadili v Japonsku, a stále častejšie sú na americkom a európskom trhu (vrátane Slovenska). Už teraz je isté, že 21. storočie získa okrem iných prívlastkov aj označenie “storočie funkčných potravín”. BIO farmárov a malých prvovýrobcov potravín by to však nemalo nijako ohroziť. Všetci predsa vieme, že kvalita čerstvého mäsa, mlieka, ovocia a zeleniny od poctivého farmára či gazdu vysoko presahuje možnosti supermarketov a ich veľkododávateľov. Alebo by ste uprednostnili vajíčko zo supermarketu (typicky z veľkofarmy) pred domácim vajíčkom od sliepky odchovanej prirodzeným pastevným odchovom?