Krutá pravda o umelých sladidlách

Konzument si vychutnáva light limonádu alebo keksíky s umelým sladidlom s pocitom, že robí niečo pre svoje zdravie. Žiadny cukor, minimum kalórií. Light je IN. Jeho organizmus upozornený sladkou chuťou sa pripravuje na spracovávanie očakávanej dávky cukru. Ale žiadny cukor neprichádza. Oklamané telo spúšťa signál že potrebuje ďalší príjem potravín, najmä niečo SLADKÉ...

Umelé sladidlá sú jedným z najdivokejších potravinárskych experimentov za posledných 200 rokov. Predvolená náhrada klasického repného cukru mala priniesť množstvo výhod – nižšiu cenu (čo poteší výrobcov aj zákazníkov), menej kalórií (čo zaujíma obéznych aj o svoje zdravie sa zaujímajúcich ľudí) a menší alebo nulový vplyv na hladinu cukru v krvi (nielen pre diabetikov).

Uvedené tri ciele sa do značnej miery podarilo naplniť. Umelé sladidlá sú až na výnimky (napr. sorbitol) často lacnejšie ako repný cukor. Nízka až nulová kalorická hodnota je u umelých sladidiel štandardom. A aj keď sú DIA výrobky podstatne drahšie ako bežné potraviny, predsa len rozšírili diabetikom jedálny a nápojový sortiment. Aj po desaťročiach priemyselnej výroby umelých sladidiel sa však riešia otázky bezpečnosti ich konzumácie, zvlášť s ohľadom na ich dlhodobý príjem...

Umelé sladidlá sú takmer všade, obsahujú ich napríklad:

- light nápoje a malinovky,

- nízkoenergetické a diétne potraviny,

- trvanlivé pečivo,

- mrazené krémy, džemy, rôsoly,

- niektoré zubné pasty,

- rôzne cukrovinky,

- žuvačky...

Niektoré umelé sladidlá a ich vedľajšie účinky

Aspartam (E951) je častou náhradou cukru v sýtených nealko nápojoch. Nie je tepelne stabilný a preto sa nemôže používať pri pečení, má tiež pomerne nepríjemnú chuť. Podľa svojich odporcov vyvoláva bolesti hlavy, závraty, náladovosť, pôsobí toxicky na mozgové bunky. Varovný je vysoký obsah fenylalaninu ktorý síce náš organizmus potrebuje, v nadmerných dávkach však môže škodiť. Neodporúča sa pre osoby s poruchami pečene a pre tehotné ženy.

Sacharin (E954) sa vyrába z rôznych (medzi nimi sa uvádza napr. o-chlortoluen) a používa sa aj pri pečení. Jeho výhodou je, že neovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Už v druhej polovici 20. storočia sa nezmyselnými experimentami na zvieratách preukázali súvislosti medzi konzumáciou sacharinu a zvýšeným výskytom rakovinových ochorení, podľa vedcov však výsledky týchto pokusov nemožno preniesť na ľudskú populáciu. Sacharin teda nie je označený ako potenciálny kancerogén, dodnes sa však neodporúča pre tehotné ženy.

Sukralosa (E955) bola objavená pri pokusoch vyrobiť nový efektívny insekticíd prebiehajúcich v 70. rokoch vo Veľkej Británii. Aj keď podľa oficiálnych štúdií nepredstavuje toto umelé sladidlo žiadne riziko z hľadiska karcinogénov, niektorí konzumenti sa sťažovali na alergické reakcie a bolesti hlavy. Ešte pred pár rokmi bol pritom považovaný za úplne neškodný – je šokujúce, ako ochotne pridávame do svojej stravy doplnkové éčka bez dokonalej znalosti o ich možných rizikách.

Dokončenie úvodnej scénky

Prečítali ste si úvodný odstavec o organizme oklamanom umelými sladidlami? Nepodceňujte tento stav – ľudské telo v rámci svojich príprav na príjem cukru napumpuje do krvného obehu inzulín. Úlohou inzulínu je eliminovať nadbytok cukru ktorý sa má každým momentom ocitnúť v krvi. Keď cukor nepríde, inzulín bol vyprodukovaný úplne zbytočne, a úplne zbytočne zaťažuje krvný obeh a celý organizmus. To môže podporovať vznik cukrovky a rôznych cievnych ochorení.

Na záver

Je neuveriteľné, že ľudstvo vyvinulo toľko úsilia na vývoj a veľkovýrobu umelých sladidiel s nie celkom známymi vedľajšími účinkami, keď nám príroda ponúka celé spektrum prírodných sladidiel. Napríklad stéviu alebo javorový sirup. A do kávy si namiesto rafinovaného cukru alebo náhradného sacharinu skúste zamiešať štipku škorice.