Kôpor upokojuje a skvelo chutí

Ťažko povedať, odkiaľ presne kôpor pochádza. Niektoré zdroje totiž uvádzajú Áziu, iné Škandináviu. Kedysi sa však vo veľkom pestoval aj v Stredozemí, západnej Afrike alebo južnom Rusku. Funkciu dôležitej byliny plní už veľmi dlho. Spomínaný je v Biblii, starom Egypte či antickom Grécku aj Ríme. Hippokrates ho odporúčal na liečenie ústnej dutiny. Opražené semienka liečili rany vojakov.

Kôpor, v origináli „dilla“, znamená „upokojujúci“. Je to odvodené zrejme od jeho schopnosti pomôcť pri nespavosti a zmierňovať bolesti. Látky v ňom obsiahnuté majú antioxidačnú schopnosť, čiže chránia pred voľnými radikálmi. Kôpor teda dokáže telo chrániť pred niektorými karcinogénmi. Pomáha aj pri zápaloch dýchacích ciest a zavodnení.

Kôpor by ste do jedálnička mali zaradiť aj vtedy, ak máte žalúdočné problémy. Podporuje činnosť trávenia a zlepšuje chuť do jedla. Obsahuje mnoho prospešných minerálnych látok ako je vápnik či fosfor, ďalej vitamín C, vitamín A či vlákninu.

Jeho typická chuť aj vôňa sa hodia takmer na každé použitie v kuchyni – do pomazánok, varených zemiakov, omáčok, polievok atď. Variť ho však nemôžete príliš dlho, pridávajte ho až ku koncu varenia. Stratil by tak vôňu aj chuť. Vňatka sa využíva aj čerstvá, mrazená alebo sušená. Stonky treba odstrániť a lístky nadrobno nasekať. Ak si ho chcete uchovať dlhšie čerstvý, skladujte ho v chladničke zabalený v navlhčenom obrúsku. Pozor si však dajte na plesne, ktoré môžu vzniknúť. V takom prípade ho radšej skladujte v nádobe s vodou so stopkami ponorenými v nej.

Ako sme už spomenuli, kôpor môžete využiť rôznymi spôsobmi. Kvitnúci kôpor sa napríklad spolu s okvetím využíva pri nakladaní zeleniny. Iným spôsobom využitia je bylinkový ocot. Svieže vňatky s listami aj kvetmi ponorte do nádobky s octom. Nechajte lúhovať a potom kôpor buď vyberte, alebo pokojne nechajte lúhovať až do spotrebovania. Na ozvláštnenie chuti môžete pridať aj iné bylinky, napr. bazalku či oregano.