Kedy začína jeseň? Pre niektorých zmenou farby lístia, pre iných je to chladný vietor. Jasným znakom jesene sú napríklad aj gaštany. Či už tie, ktoré vaše dieťa nazbiera pri poobednej prechádzke, alebo tie, ktoré ešte horúce chrúmete na trhoch. Dnes si povieme niečo práve o tých druhých – jedlých gaštanoch.
Gaštan nie je orech
Gaštany sú považované za príbuzné orechov. Je medzi nimi ale veľa rozdielov. V gaštanoch sa nenachádza toľko tuku, naopak obsahujú veľa škrobu – tak ako napríklad zemiaky či kukurica. Sú vysoko energetické a vhodné pre športovcov či fyzicky pracujúcich ľudí. Vychutnať si ich však môžu aj starší ľudia či deti – jednoducho každý!
Obsahujú antioxidanty, čistia črevá, posilňujú vlasy...
O gaštanoch sa nevie, že obsahujú zhruba toľko vitamínu C, ako citróny. Tepelnou úpravou sa však jeho obsah výrazne redukuje. Je to škoda vzhľadom na to, že surové sa konzumovať nemôžu. Zo stálejších vitamínov v nich ale nájdeme vitamíny B, E či K. Okrem nich nám gaštany dodajú železo, mangán, horčík, fosfor či draslík. Významným je aj antioxidant tanín.
Gaštany dokážu telu dopomôcť pri poruchách krvotvorby či kardiovaskulárnych poruchách. Sú skvelé aj pri reumatických ochoreniach. Odvar z listov alebo tinktúra z kôry čistia črevá, liečia hnačku a pomáhajú tráveniu. Prečistenie vylučovacej sústavy ozdravuje aj našu pleť a vlasy. Gaštany teda prirodzene zlepšujú kvalitu vlasov a kože.
Gaštany – chlebové stromy
Pôvodom sú gaštany z malej Ázie. Ku nám ich priniesli Turci alebo Rimania, historické zdroje sa presne nezhodujú. Kedysi ich ale nazývali chlebovými stromami. V časoch neúrody bola totiž gaštanová múka hlavnou náhradou obilnín a zemiakov. Na našom území ich teda v minulosti rástlo skutočne veľa.
Na Slovensku sa nám zachovalo niekoľko gaštaníc. Najstaršou je zrejme Jelenecká gaštanica pri hrade Gýmeš v okolí Nitry. Najväčšia je v Modrom Kameni. Od 70. rokov minulého storočia ich však rapídne ubúda. Gaštany napáda rakovinotvorná huba, kvôli ktorej stromčeky vysychajú a odumierajú.
Príprava gaštanov
Gaštany narežeme na oblej strane. Buď ich necháme povariť vo vode alebo rozložíme na plech rezom nahor. Pri narezávaní dávame pozor, či nie sú gaštany červivé. Pečieme zhruba 30 minút vo vyhriatej rúre na 200°C. Aby sa nevysušili, možno ich pokropiť vodou. Po dopečení alebo dovarení musíme ešte horúce gaštany ošúpať ostrým nožom. Vychladnuté sa šúpu veľmi ťažko.
Gaštany je dôležité narezať. Inak by totiž, najmä pri pečení, mohli explodovať. Skonzumovať ich môžete len tak samotné, alebo ich využiť pri pečení či v studenej kuchyni. V slaných jedlách sa využívajú najmä v rizotách alebo ako plnka do mäsa.