Ak máte vytvorené konto prihláste sa, ak konto nemáte zaregistrujte sa
Anketa
Čo je pre vás pri nákupe potravín najdôležitejšie?
Cena
17%
Že sú vyrobené na Slovensku
31%
Známy pôvod - výrobca
44%
Blízkosť predajne
9%
Magazín

Ekologická stopa a dopad životného štýlu na našu planétu

rss

„Neexistuje žiadna planéta B“, bol slogan decembrovej parížskej konferencie OSN o klimatických zmenách. Slogan poukazuje na to, že debaty o klimatických zmenách sa netýkajú len samotných zmien, ale niečoho oveľa väčšieho. Procesy v klíme sú len odzrkadlením nášho životného štýlu, ktorý je založený na spotrebe, konzume a tonách odpadu. Ten spôsobuje veľké škody na životnom prostredí – vrátane klimatických zmien. Emisie oxidu uhličitého sú jedným z najväčších problémov klímy. Sú zároveň dôsledkom nášho neudržateľného životného štýlu.

Merítkom ľudského nároku na zemský ekosystém je tzv. ekologická stopa. Je to umelo vytvorená jednotka, ktorá v sebe zahŕňa všetko od získavania potravín, dopravu, až po odpad, ktorý človek vyprodukuje. Poučkovo povedané je to odhadovaná celková plocha ekologicky produktívnej pôdy a vody, využívaná výhradne na zabezpečenie zdrojov a zároveň asimiláciu odpadov produkovaných danou populáciou, pri používaní bežných technológií (Ekologika.sk).

Ekologická stopa vo svojich výpočtoch zahŕňa aj pôdu potrebnú na obnoviteľné zdroje, ktoré ľudia využívajú – teda hlavne jedlo a drevené výrobky. Ďalej zahŕňa aj oblasti využívané na infraštruktúru a takisto plochu potrebnú na absorbovanie CO2 emisií. Ekologická stopa zahŕňa aj množstvo importovaných produktov. Berie do úvahy teda aj to, či je v oblasti vyššia spotreba lokálnych, než importovaných produktov. 

Dopyt spoločnosti na výrobky a služby vytvorené zo zdrojov našej planéty už dlho prekračuje hranicu, ktorú sú ekosystémy Zeme schopné obnoviť. Odhaduje sa, že tento limit sme prekročili už v roku 1970. Ak by sme sa mali riadiť číslami, každý človek na Zemi by mal mať „k dispozícií“ 1,8 ha pôdy. Ľudstvo však využíva svoje zdroje v oveľa vyššej miere. Na súčasnej úrovni životného štýlu, by ľudstvo potrebovalo planétu viac ako o 1,5x väčšiu.

Aj keď nie 100%, no ekologická stopa je jedným z najkomplexnejších ukazovateľov celosvetového vplyvu na životné prostredie. Mriežkovaná mapa, ktorú vidíte na obrázku, je mapou ekologickej stopy našej spoločnosti (pre vyššie rozlíšenie mapy kliknite sem). Vizualizuje dáta publikované na základe „Indexu šťastnej planéty“, ktorý ekologickú stopu využíva ako jeden zo svojich ukazovateľov. Každá mriežka mapy je upravená v závislosti na celkové použité množstvo pôdy v danej lokalite. Oblasti 2x tak veľké ako ostatné, využívajú aj 2x väčší počet globálnych hektárov. Legenda a farebné rozlíšenie na spodku ukazuje, koľko planét by vzhľadom na životný štýl daná oblasť potrebovala.

Mapa je teda vytvorená veľmi jednoducho a prehľadne. Zelená farba znázorňuje tie oblasti našej planéty, ktoré majú ekologickú stopu v norme. Na svoje prežitie by potrebovali planétu menšiu ako 1,78 násobok našej. Vzhľadom na kapacitu našej planéty je to však v norme. Oblasti označené žltou farbou sú však na tom o niečo horšie, približne medzi 1,78 – 3,56 planétami. Slabo červené oblasti sú už alarmujúce. Na udržanie momentálneho životného štýlu týchto oblastí potrebujú 3,56 – 7,12 planét. Do tejto kategórie spadáme aj my. Najhoršie sú na tom krajiny označené tmavočervenou farbou, ktorých nároky sú viac ako 7,12 násobok planéty. Dokážete si vôbec reálne predstaviť, že by takýmto životným štýlom žili všetci obyvatelia Zeme?

Na mape vidno značné rozdiely v životnom štýle jednotlivých národov. Bohatý svet, ako je Severná Amerika a Európa sa síce stále viac a viac snaží pýšiť svojimi ekologickými opatreniami, v skutočnosti by mal ale pridať a hľadať viac trvalo udržateľných zdrojov. Mapa dokazuje, že to, čo my nazývame vyspelým, v skutočnosti zatienila konzumnosť a pohodlnosť. Akým príkladom ideme pre budúce generácie? A budú mať vôbec budúce generácie šancu normálne žiť, ak im takto pomaličky zničíme planétu?

Svoju vlastnú ekologickú stopu si môžete vypočítať na stránke WWF. Je síce nastavená na priemer Veľkej Británie, naše čísla sú ale veľmi podobné.

 

Zdroj: Benjamin Henning, december 2015, Dostupné na: http://www.viewsoftheworld.net/?p=4639

Komentáre

Pridať komentár

Na stránke by som zmenil / chýba mi:
E-mail (nepovinný):
Odoslať dotaz