Zeler je dvojročná bylina z čeľade zelerovitých. Pestuje sa pre svoje buľvy a listy. Od 18.storočia sa zeler pestuje v troch formách- zeler buľvový (používajú sa listy aj podzemná časť, tzv. buľva), zeler stopkový (používa sa nadzemná časť) a zeler listový. Zeler je výraznou koreninou balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyne.
Zeler voňavý- buľvový
Patrí medi dvojročné zeleniny. V našich podmienkach sa však pestuje ako jednoročná. V prvom roku vytvára ružicu nadzemných listov, ako asimilačný orgán a koreň nazývaný tiež buľva. Ten je zásobným orgánom pre reprodukčný vývoj v druhom roku pestovania, kedy zeler prináša semená. Kvôli tým sa však v našich podmienkach zeler veľmi nepestuje. Buľva môže mať v závislosti od odrody rôzny tvar i veľkosť. Niektoré buľvy dorastajú do hmotnosti nad jeden kilogram a dosahujú až 20cm v priemere. Dužina buľvy je biela až smotanovo sfarbená. Na priečnom reze by mala byť kompaktná bez dutín a hrdzavých škvŕn. Povrch buľvy je hnedastý a hrboľatý. Zeler patrí medzi cudzoopelivé rastliny. Ako jediný druh z koreňovej zeleniny sa pestuje z predpestovaných priesad. Vhodnou predplodinou na pestovanie zeleru sú hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny. Nevhodnou predplodinou je koreňová zelenina. Je vhodné dodržať zásadu štvorročného odstupu pestovania po sebe.
Zeler voňavý- stopkový
Pre pestovanie buľvy je taktiež typickou dvojročnou kultúrou podobne ako zeler buľvový. V prvom roku vytvára ružicu nadzemných listov so zhrubnutými stopkami ako asimilačný orgán a zároveň cieľ produkcie tejto formy zeleru. V druhom roku vyrastá 1,2-1,5m vysoká kvetná stonka. Dužinaté, zhrubnuté, krehké listové stopky majú výraznú aromatickú zelerovú chuť. Sú jemnejšie ako stopky buľvového zeleru a pokiaľ sa pestujú vo vhodných podmienkach sú vhodné aj ku konzumácii v surovom stave. Na predplodinu nemá zvláštne nároky, no neodporúča sa pestovať ho viac rokov po sebe, ani po petržlene, aby sa zabránilo množeniu chorôb a škodcov. Dobre vyvinuté stopky sú dole široké 4 až 7cm a dlhé 25-30cm. Zberajú sa celé rastliny odrezaním aj s časťou koreňa. Mali by byť suché a voľne uložené. Uchovávateľnosť zeleru je náročnejšia, preto je v našich podmienkach sezónnou zeleninou.
Zeler voňavý- listový
V porovnaní s buľvovým zelerom je veľmi málo rozšírený. Je tiež dvojročnou kultúrou. V prvom roku vytvára ružicu nadzemných listov so zväčšenými listami ako asimilačný orgán. Toto je aj naším cieľom pri pestovaní tohto druhu zeleru. V druhom roku vyrastá kvetná stonka. Nepestuje sa pre buľvu, ktorá je malá, ale pre vňať, ktorá môže byť až 60cm vysoká. Nápadným znakom je aj vysoký počet rastových vrcholov, zvyčajne 10-15. Stopky, ktorých je na rastline niekoľko desiatok, sú jemné, čepele listov tmavozelené, na líci lesklé. Vňať obsahuje aromatickú silicu apiol, ktorá spolu s asparagínom má močopudné účinky, priaznivo ovplyvňuje látkovú výmenu, ako aj povzbudzuje chuť do jedla. Je menej náročný na pestovanie, ako buľvový zeler. Listy zberáme postupne prebierkou počas vegetácie. Vňať zrezávame 2-3cm nad srdiečkami, ktoré by sa nemali poškodiť. Koreň môžeme ponechať v zemi, zakryť ho na zimu slamou. Na jar, keď vypučí môžeme ešte zberať listy, kým nezačne vybiehať do kvetu.