Ako vyriešiť plytvanie jedlom?

Koľko jedla týždenne vyhodíte? Výrobky po záručnej dobe, zhnité ovocie či obyčajné nedojedené zvyšky z obedov. Zrejme budete prekvapení, no na jedného Slováka pripadne denne pol kila vyhodeného jedla. Spolu je to ročne 991 000 ton potravín.

Ako neplytvať?

Viete si reálne predstaviť, koľko ľudí by 991 tisíc ton potravín vedelo nakŕmiť? Dnes sa našťastie stretávame so stále uvedomelejšími názormi a efektívnymi riešeniami problematiky vyhadzovania jedla. Vo Francúzsku napríklad vyšiel nový zákon, ktorý obchodom nad 400 metrov štvorcových ukladá povinnosť uzavrieť dohodu s charitatívnou organizáciou, ktorej budú poskytovať jedlo pripravené na vyhodenie.

Nová politika Starbucksu

S novým programom na neplytvanie jedlom prišiel aj Starbucks – sieť kaviarní, ktorá zatiaľ na Slovensku nemá svoju pobočku. Program „Foodshare“ je zameraný na prerozdeľovanie jedla, ktoré už kaviareň nebude schopná použiť. Počas obdobia jedného roka by mal byť schopný poskytnúť okolo 5 miliónov jedál ľuďom v núdzi. Program by chcel Starbuck rozvinúť na toľko, že do piatich rokov by sa mu podarilo vytvoriť systém, ktorý by zachránil až 100% jedla nespotrebovaného v predajniach, čo by do roku 2021 malo znamenať až okolo 50 miliónov rozdaných jedál.

Využitie nových technológií v charite

K takýmto opatreniam dotlačili Starbucks hlavne podnety z vonku – rôzni dobrovoľníci a komunity, ktoré videli príležitosť a cestu, ako pomocou nevyužitého jedla pomôcť ľuďom. Je teda na čase, aby sme aj my občania porozmýšľali nad tým, ako problém riešiť. Inšpiráciou môže byť príklad Tesca v Írsku. Spolupracuje s neziskovou organizáciou FoodCloud, ktorá upozorňuje iné charity na možnosti získania prebytočných potravín. Pomocou mobilnej aplikácie môžu manažéri obchodov zverejniť zoznam potravín, ktoré majú na odbyt a charity si tak môžu naplánovať ich vyzdvihnutie. Aké jednoduché však?

Slovenské podmienky

Na Slovensku sa s vyhodeným jedlom nedeje takmer nič. Jedinou výnimkou je, že naše supermarkety môžu darovať potraviny pred koncom dátumu spotreby Potravinovej banke Slovenska, občianskemu združeniu s humanitárnym zameraním. Potraviny zadarmo zhromažďuje, skladuje a rozdeľuje iným charitatívnym či humanitárnym organizáciám, ktoré ich rozvezú ľuďom v núdzi. Takéto aktivity sa môže zdať pokrokom Slovenska v oblasti vyhadzovania jedla, no v porovnaní so zahraničím je to stále málo. Naše supermarkety totiž zo zákona nemôžu nikomu darovať jedlo s už ukončenou zárukou spotreby. Keby si teda niekto chcel zobrať v podstate ešte neskazené potraviny s končiacou zárukou z predošlého dňa, nemôže.

Poznáte dumpster diverov?

Zrejme ako podnet na konzumný spôsob života a zbytočné plytvanie sa vyvinul tzv. „dumpster diving“. V preklade to znamená doslova potápanie sa v kontajneroch. Ide o vyberanie jedla z košov, nie však prehrabávanie sa v obyčajnom ľudskom odpade. Dumpster diveri prehľadávajú veľké kontajnery supermarketov, ktoré sú zväčša plné dobrého nepokazeného jedla, prevažne bioodpadu. Supermarkety totiž často vyhadzujú ovocie a zeleninu, ktoré sú v podstate čerstvé.

Freeganstvo ako životný štýl

Vyťahovanie jedla z košov znie pre mnoho ľudí nechutne. Na obranu dumpster diverov je dôležité podotknúť, že to nie je o hľadaní  vyhodených zvyškov či dojedaní po niekom. Nie je to ani vyťahovanie potravín zo špinavých zapáchajúcich košov. Koše supermarketov sú zväčša čisté, jedlo v nich je zabalené, nepoužité, poväčšine ovocie a zelenina. Dumpster diveri, alebo inak freegani je komunita ľudí, ktorí sa snažia minimálne využívať rôzne zdroje. V skratke: Je to nekonzumný štýl života, ktorý odmieta materializmus, zužitkuje aj vyhodené jedlo a to všetko skôr z politických dôvodov než z dôvodu potreby. Sú to teda obyčajní ľudia s normálnou prácou, ktorí by si jedlo mohli dovoliť kúpiť, ide im však o celú myšlienku neplytvania a zbytočného vyhadzovania. Táto neškodná činnosť je však ilegálna, keďže kontajnery za supermarketmi sú väčšinou zamknuté za bránou, či strážené v rámci celého objektu.

Sme na to pripravení?

Našu spoločnosť príliš ovplyvnila pohodlnosť a dostupnosť všetkého potrebného a chceného. Zrejme preto ešte nie je pripravená prijať komunitu freeganov bez predsudkov. Treba si však uvedomiť, že takéto aktivity by sa nemuseli diať, keby sa u nás zmenila legislatíva a s potravinami sa nakladalo rozumne. Prečo vyhadzovať jedlo, ktoré dokáže nakŕmiť hladných? Veď už naše mami nás učili, nech jedlo nevyhadzujeme, radšej si naložíme menej a všetko dopapáme. Prečo sa dnes teda správame tak nelogicky a miesto spotreby toho, čo máme v podstate zadarmo, kupujeme stále nové a nové? Finančne prispievame na boj proti chudobe, než aby sme sa skutočne zamysleli a prišli na efektívnejšie riešenie.

Komunitu dumpster diverov sme na Slovensku ucelene nenašli, ak vás však zaujíma ako to celé funguje, môžete si pozrieť českú komunitu na facebooku.