Jahodový špenát alebo rastlina „celá na zjedenie“

Jahodový špenát vlastne špenátom ani nie je. Ide o mrlík hlavatý (lat.Chenopodium capitatum).  Táto neobvyklá rastlina sa pestuje v európskych záhradkách už po celé storočia. Pôvodom je z južnejších európskych a ázijských oblastí.

Dekorácia i jedlo

Táto rastlinka je nenáročnou letničkou vhodnou do záhonov, ale aj na terasy a balkóny do črepníkov. Hoci sa pestuje ako dekoratívna bylina, jej tvar to nenasvedčuje. Vytvára zhruba polmetrový kríček s niekoľkými, na všetky svetové strany trčiacimi, vetvičkami. Pekná začne byť vtedy, keď sa vytvorí množstvo žiarivých tmavočervených plodov, ktoré vzhľadom pripomínajú maliny.

Jedlé sú sviežo zelené zubaté listy chuťou pripomínajúce špenát. Tie sa používajú na prípravu šalátov, do pomazaniek, ale aj na mäso. Výhodou je, že neobsahujú látky dráždiace žlčník, močové cesty a obličky. Trhajú sa najčastejšie mladé listy, či výhonky najlepšie ešte skôr, ako rastlina začne kvitnúť.

Ako náhle mrlík listnatý odkvitne, začne sa vyvíjať veľké množstvo príjemne aromatických červených plodov, ktoré je tiež vhodné ku konzumácii. Majú mierne sladkú, ale inak nevýraznú chuť. Jedia sa samotné, či s cukrom, pripravujú sa z nich zaváraniny, zmrazujú sa alebo sa využívajú ako ozdoba sladkých, či slaných jedál.

Pestovanie

Jahodový špenát je pomerne ľahké vypestovať. V apríli vysejeme semienka priamo na záhon. Keď vzídu, je dobré ich rozsadiť do vzdialenosti cca 30 cm, pretože sa tvoria pomerne robustné kry vyžadujúce na dozretie slnko. Darí sa mu vo výživnej, primerane vlhkej pôde, na teplom a slnečnom stanovisku. Pokiaľ chceme rastlinu pestovať pre listy, vhodnejšie je mierne zatienené stanovisko. Listy sa zberajú asi mesiac po vysadení. Plody dozrievajú už začiatkom júla a môžu sa zberať po celé leto.

Upozornenie

Niektoré zdroje uvádzajú, že plody sú slabo jedovaté, takže by sa surové nemali konzumovať vo veľkých množstvách.

Zaujímavosti

• Celé storočia bol pestovaný v Európe kvôli jeho trojhranným listom, krehkým výhonkom a žiarivo červeným jahodovým plodom nejahodovej chuti. Znovuobjavený bol v starých kláštoroch.
• Indiánske ženy využívali plody na farbenie pier a tváre.